Zabezpečenie záväzkov v pracovnom pomere

Častá chyba

Ak sa napríklad stane, že zamestnanec spôsobí svojmu zamestnávateľovi škodu, často je potom problém dohodnúť sa na finančnom vyrovnaní. Je preto veľmi rozumné, keď sa už pri uzatváraní pracovnej zmluvy myslí na to, ako sa budú riešiť takéto nepriaznivé situácie.

Zamestnávatelia pri svojom podnikaní používajú zmluvné pokuty a vedia, aké sú mnohokrát praktické. Najmä keď sa rieši náhrada spôsobenej škody. Chybou však je, ak si myslia, že zmluvnú pokutu môžu použiť aj vo vzťahu k zamestnancovi. Ako sme už uviedli vyššie, zmluvnú pokutu pre akýkoľvek prípad si nemožno v pracovnom pomere dohodnúť. Ak k takejto dohode došlo a zamestnanec zmluvnú pokutu aj uhradil, môže sa stať, že ju bude požadovať naspäť. Má na to právo, lebo dohoda o zmluvnej pokute je neplatná.

Existujú však možnosti, ako si zabezpečiť pohľadávky aj v pracovnom vzťahu. Pozrime sa preto bližšie na to, ako to urobiť správne. Predídete tak problémom s neplatnými dohodami a s tým súvisiacimi komplikáciami.

Dohoda o zrážkach zo mzdy

Veľmi častým spôsobom, ako zabezpečiť pohľadávky v pracovnom pomere, je uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Zákonník práce vyžaduje pre jej platnosť určité náležitosti.

V prvom rade musí byť takáto dohoda písomná. Nie je nutné, aby bola uzavretá ako samostatný dokument, môže byť napríklad inkorporovaná priamo v pracovnej zmluve, ale v praxi ju častejšie vídať ako samostatne uzavretú dohodu.

Dohodu o zrážkach zo mzdy považujeme za najpraktickejší spôsob, ako zabezpečiť pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi

Rozsah a spôsob zrážania zrážok zo mzdy musí byť v dohode upravený v súlade so zákonom, najmä so Zákonníkom práce. Ak by boli zrážky zo mzdy dohodnuté nad rámec zákona alebo v rozpore s ním, bola by dohoda v tejto časti neplatná.

V Právninách sme sa už podrobne venovali tomu, ako zrážky zo mzdy vykonávať a na čo si dať pri nich pozor. Preto si Vás dovoľujeme odkázať na článok Čo môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy a čo už nie.

Dohodu o zrážkach zo mzdy považujeme za najpraktickejší spôsob, ako zabezpečiť pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi. Po jej uzavretí môže zamestnávateľ bez potreby ďalších právnych krokov zrážať zo mzdy príslušnú časť až dovtedy, kým nebude dlh zamestnanca vyrovnaný. Dôvod vzniku dlhu zamestnanca môže byť pritom akýkoľvek, musí sa ale týkať pracovného pomeru.

Ručenie

Ručiť za záväzky zamestnanca voči zamestnávateľovi môže akákoľvek osoba. Platí to aj naopak, a teda ručiť za záväzky zamestnávateľa voči zamestnancovi môže tiež ktokoľvek.

K vzniku ručenia dôjde jednostranným vyhlásením ručiteľa, že splní záväzok dlžníka (či už je ním zamestnanec alebo zamestnávateľ). Takéto vyhlásenie musí byť písomné.

Z úpravy v Zákonníku práce (§ 20 ods. 3) vyplýva, že k ručeniu môže dôjsť až vtedy, keď určitý dlh vznikne. Následne musí veriteľ písomne vyzvať dlžníka k úhrade dlhu a až keď tento výzvu neuposlúchne, môže sa veriteľ obrátiť na ručiteľa. Veriteľa sa môže dožadovať uspokojenia svojej pohľadávky z celého majetku ručiteľa.

Výhodou ručenia oproti iným spôsobom zabezpečenia práv a povinností je jeho široká použiteľnosť. V pozícii veriteľa alebo dlžníka môže byť nielen zamestnanec, ale aj zamestnávateľ a dokonca aj „dohodár“ (osoba pracujúca na základe dohody).

Záložné právo k nehnuteľnosti

Záložné právo zamestnávateľa k nehnuteľnosti zamestnanca môže byť zriadené len vtedy, ak je jeho účelom zabezpečenie nasledovných pohľadávok:

• nárok zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (podrobnejšie upravené v § 182 a nasledujúcich Zákonníka práce) a

• nárok zamestnávateľa na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil úmyselne.

Z tohto dôvodu nebude môcť byť záložné právo zamestnávateľa k nehnuteľnosti zamestnanca často využívané.

Aby mohlo byť záložné právo zriadené, musí zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť písomnú záložnú zmluvu. Zálohom môže byť jedine nehnuteľnosť, ktorú v čase podpisu zmluvy musí mať zamestnanec vo vlastníctve. Následne sa musí záložné právo zaregistrovať v katastri nehnuteľností. Až dňom zápisu do katastra nehnuteľností vznikne zamestnávateľovi záložné právo.

Existujú niektoré názory, že záložné právo možno založiť až po tom, čo vznikne pohľadávka. My sa skôr prikláňame k názoru, že záložná zmluva môže byť uzavretá ešte pred vznikom pohľadávky zamestnávateľa, podobne ako je to pri dohode o zrážkach zo mzdy. V takomto prípade však musí byť v záložnej zmluve určená tzv. najvyššia hodnota istiny – maximálna suma, ktorá je záložným právom zabezpečená.

V prípade, že zamestnávateľovi vznikne jedna z dvoch vyššie uvedených pohľadávok, môže ju uspokojiť výkonom svojho záložného práva, teda speňažením založenej nehnuteľnosti. Realizácia výkonu záložného práva je však obsahovo rozsiahla, preto sa jej budeme venovať možno v inom článku.

Nechajte si poradiť:

Radi by ste mali zabezpečené svoje pohľadávky v pracovnom vzťahu ešte pred tým, než vzniknú? Určite je to rozumné a treba tak urobiť. Ak si ale neviete rady s tým, ako dané dokumenty vyhotoviť presne pre Vaše potreby, môžete sa obrátiť na nás cez Online poradňu. Radi Vám odborne poradíme a pripravíme všetky potrebné dokumenty.

Obrátiť sa na nás môžete aj kedykoľvek po tom, čo Vám už pohľadávky v pracovnom vzťahu vznikli. Zanalyzujeme Vaše možnosti a vyberieme tú najefektívnejšiu pre Vás.

Klientska zóna